O hlúpom Janovi - skutočne rozprávka?

O HLÚPOM JANOVI alebo odkaz rozprávok pre dnešné dni.

Sedím oproti svojej knižnici a zrak mi padne na knihu z detských čias. Knihu Rozprávky H. CH. Andersena. Otvorím náhodne v strede a vnútorný hlas vraví: "Čítaj". Otvorila som rozprávku O hlúpom Janovi. Keď som prebehla očami tých pár strán, bolo mi to jasné prečo som ju mala otvoriť. Niesla odkaz......Traja bratia sa uchádzali o ruku princeznej /symbol života v hojnosti/ a o kráľovstvo /symbolika kráľovstva božieho, duchovného vzostupu-osvietenia, zvedomenia sa.../.Princezná si vraj zoberie len toho, kto sa dokáže s ňou porozprávať o všetkom../symbolika schopnosti napojenia na vyššie ja, vedenia, bystrosti, múdrosti../Dvaja bratia sa pripravovali dlhé dni a noci, biflili sa čo budú vravieť , strojili sa , lebo SA BÁLI aby ich princezná neodmietla. Otec im dal najlepšieho koňa, výstroj a dukáty /symbolika domnelej istoty v hmote, napr. aj vo finančnom zabezpečení/. POTREBA POCITU ISTOTY. Ozval sa aj tretí syn, špinavý a chudobný, podľa otca a bratov, hlúpy Jano/nepochopenie vám blízkych ľudí pri inom spôsobe zmýšľania, inej ceste vášho života/ . Povedal sebaisto. "Idem si pre princeznú"/neriešil to, UŽ TO ŽIL v prítomnom okamihu, že sa tak už stalo a už sa tým nezaoberal./"Však si hlúpi, nič nevieš a nič nemáš..ani len koňa" vraví otec. "Nestaraj sa a daj mi môjho capa, "vraví Jano. Bratia si celou cestou opakovali vedomosti a múdrosti, nič nenechávali na náhodu, V STRACHU aby obstáli.Hlúpy Jano si sadol na capa, spieval si cestou a radoval sa z cesty / však už mal vyhraté :-)). Symbolika opaku strachu, vysoké frekvencie dôvery, presvedčenia, radosti podporujúce zákon príťažlivosti.../Počas cesty zobral zdochnutú vranu, starý drevák a blato do vrecka, len tak že sa mu zíde /symbolika počúvania intuície bez vedenia Prečo. Odovzdanie sa s dôverou do vedenia svojho vyššieho ja-do Božích rúk/.Už nebudem rozpisovať celý príbeh, možno si ho radi prečítate a výsledok už asi tušíte. Bratia neobstáli, princezná ich vyviedla z rovnováhy a všetko naučené zabudli /Ich domnelé istoty nepredvídanosťou Vesmíru razom padli, t. z. vyskytol sa moment, s ktorým ich ego-hlava nerátala. Človek nemôže všetko vedieť. Nadradenosť ľudského ega v domnelé istoty Vesmír mihnutím oka zotrie. Alebo ináč povedané: Človek mieni, Pánboh mení/.A kto dostal princeznú? Hlúpy Jano aj so svojimi čudnými darmi, ktoré duchaprítomne a zábavnou formou aj použil. Ako? prečítajte si:-))A tak je to aj s nami bežnými nerozprávkovými ľuďmi. V snahe a zo strachu zabezpečiť sa pred vonkajšími "stratami", vsádzame na hromadenie a zaobstarávanie domnelých istôt a zabúdame žiť radosťou v prítomnom okamihu. Táto radosť je aj súčasne vyjadrením dôvery v naše vyššie vedenie, ktoré nás ešte nikdy nenechalo "na holičkách" :-). Často zabúdame, že práve dôvera v našu intuíciu, v naše vedenie a vnútorný pokoj sú našou najvyššou "ochranou" fungujúcou ako magnet zákona príťažlivosti.

S láskou a úctou M.K.